Blog o Arménoch

Siví vlci

V r. 1958 bola v Turecku založená republikánska roľnícka národná strana (tur. Cumhuriyetçi Köylü Millet Partisi, CKMP). V r.1969, keď sa k moci dostal Alparslan Türkeş (*25.11.1917 na Cypre – † 5.4.1997 v Turecku}, sa premenovala na Stranu národného hnutia (tur. Milliyetçi Hareket Partisi, MHP) a šírila šovinistické a panturecké názory. V rámci tejto strany sa zakladali tzv. “spolky idealistov” – mládežnícke organizácie, bunky Sivých vlkov. Siví vlci (po turecky: Bozkurtlar), známi aj ako Idealistická Mládež (tur. Ülkücü Gençlik) je krajne pravicové moslimské zoskupenie presadzujúce reakčnú nacionalistickú doktrínu a propagujúce celoturecké ideály a symboly (napr. návrat do Večného Eľa – do zlatého veku Turkov). Napriek tomu, že dnes väčšina Sivých vlkov vyznáva islam, často spomínajú, ako ich národ v období Večného Eľa uctieval úplne iných bohov. Ich heslom však je: “Aj keď sa preleje naša krv, islam musí zvíťaziť.” Členmi Sivých vlkov sa stávali predovšetkým študenti, dobrodruhovia, roľníci a robotníci. Ich činnosť je oficiálne zakázaná v mnohých krajinách a dokonca aj v samotnom Turecku. Neoficiálne však v Západnej Európe existujú a ich skupiny sú zaregistrované ako kultúrne a športové organizácie. K Sivým vlkom sa môžu hlásiť jedine skupiny, ktoré majú svoju hierarchiu, sú nacionalistické, a rešpektujú príkazy z Turecka. V r. 1980 existovalo asi 1700 oddielov, ktoré združovali okolo 200 000 členov.

Roky 1977-1980 boli v Turecku poznačené terorizmom. V r. 1977 bolo zaznamenaných 239 politických vrážd, v r. 1978 ich bolo 831 vrátane 3121 pokusov o vraždu. V r. 1979 zahynulo 1150 ľudí. Navzájom na seba útočili pravičiarski aj ľavičiarski teroristi a zabíjali politikov, vedcov aj novinárov. Bozkurtlar takisto vyhadzoval do vzduchu autobusy, zastávky, kaviarne. 1.5.1977 tiež rozstrieľali účastníkov mítingu v Istanbule, vtedy zahynulo 40 ľudí. Koncom decembra 1978 napadli náboženskú procesiu šiitských Kurdov v Kachranmaráše kedy zabili 101 a ranili 1052 ľudí. Podpálili tiež 210 budov.

Činnosť teroristov bola potlačená vojenským vedením po prevrate 12.9.1981. A.Türkeş a ďalších 587 Sivých vlkov bolo uväznených. Türkesa obvinili z vyvolávania ozbrojených útokov na vládu, z ozbrojených stretov s politickým motívom a tiež z organizácie masového teroru a vrážd 594 ľudí. Prokurátor pre Türkeşa a 219 obvinených žiadal trest smrti. Popravený však nebol.

Siví vlci sa dostali do povedomia svetovej verejnosti hlavne kvôli ich členovi Mehmetovi Ali Agcovi (Adžovi), ktorý sa 13.5.1981 pokúsil o atentát na pápeža Jána Pavla II. Po neúspešnom pokuse sa snažili zorganizovať ďalší útok, ale Sivého vlka Sameta Arslana 14.5.1985 zadržali na holandskej hranici pre podozrenie z prípravy na atentát.

V r. 2004 sa im v Turecku podarilo zabrániť premietaniu filmu Ararat (režisér: Atom Egojan – film bol o genocíde Arménov). V tom istom roku, 19.2.2004, ďalší sympatizant Sivých vlkov, vycvičený v tureckej časti Cypru – kde sa nachádza ich základňa – Ramil Safarov sekerou zabil spiaceho arménskeho dôstojníka Gurgena Margarjana. Stalo sa to v Budapešti, kde sa obaja zúčastnili kurzu anglického jazyka v rámci programu NATO. Safarov sa obhajoval tým, že Margarjan údajne urazil azerbajdžanskú zástavu a takisto azerbajdžanských vojakov. Safarov bol 22.2.2007 odsúdený na doživotie.

Gurgen Margarjan

Gurgen Margarjan, obeť Sivých vlkov

Veľký vplyv majú Siví vlci aj na tureckých imigrantov v Rakúsku a Nemecku. V Holandsku v r. 1995 založili Tureckú Federáciu Holandska, ktorú tam má asi 56 miestnych buniek a približne 30 000 členov.

Ideológia panturkizmu a panazerizmu však ohrozuje napríklad aj Irán, kde ju podporuje turecká menšina na čele s Čechreganlim, ktorý predsedá Národnému hnutiu Južného Azerbajdžanu.  Cieľom iránskych Sivých vlkov  je vyostrovať separatizmus a prezentovať svetovému spoločenstvu provincie Atrpatakan a Astaru ako Južný Azerbajdžan. Významný podporovateľ Sivých vlkov Eľčibej už dávno hovoril o tom, že cesta do Turecka vedie cez Tebriz a tiež napríklad túžil po kúpaní v arménskom jazere Sevan.

Siví vlci v krajinách bývalého ZSSR

Od r. 1988, keď sa začal karabašský konflikt, turecká rozviedka a panturecké organizácie začali urýchlene vytvárať nacionalistické a extrémistické jednotky, ktoré mali byť namierené proti vtedajšiemu ZSSR a neskôr SNŠ a Rusku. Hlavnými centrami ich siete sa stali mestá Baku, Sumgait, Kirovabad a Mingčaur. Financovalo ich predovšetkým Turecko, ktoré sa snažilo vytvoriť si v Azerbajdžane oporný bod a odrezať Rusko od Kaukazu, ktorý bol pod ruským vplyvom už takmer 300 rokov. Azerbajdžan sa tak stal nielen veľkým odoberateľom zbraní, ale aj kanálom pre dodávku zbraní na Severný Kaukaz.

Podľa mnohých zdrojov, sumgaitské a bakuské pogromy na civilné arménske obyvateľstvo viedli emisári tureckých Sivých vlkov a Štáb hlavnej rozviedky v Azerbajdžane.

V Azerbajdžane sa Siví vlci vytvorili ako samostatná jednotka na jar r. 1992. Vtedy tam zavítal aj predseda MPTM Sivý vlk Alparslan Türkeş z Turecka. Bol privítaný ako hrdina. V prezidentskej kampani podporoval Abülfaza Elçibaya, ktorý voľby vyhral a za ministra vnútra vymenoval Isgandara Hamidova, člena Sivých vlkov. Ten presadzoval obnovenie Veľkého Turecka s tým, že by k nemu pripojili severný Irán a rozšírili ho aj o Sibír, Indiu a Čínu. Hamidov rezignoval v apríli 1993 po tom, ako sa Arménsku vyhrážal atómovým útokom (hoci Azerbajdžan zjavne žiadne atómové zbrane nevlastnil). V r. 1995 Hamidova zadržali a odsúdili na 14 rokov väzenia za spreneveru štátnych peňazí. Amnesty International, rovnako ako aj Rada Európy, ho však považovali za politického väzňa.

V r. 2004 mu prezident Ilham Alijev udelil milosť.

Siví vlci sa v Azerbajdžane premenovali na Národnú demokratickú stranu a pôsobia tam dodnes.

Siví vlci v súčasnosti operujú hlavne v Čečensku. Majú jednotky v rôznych krajinách. Zbrane im dodávajú z Azerbajdžanu (hlavne z Belokanského, Zakataľského a Kazachského rajónu – t.j. zo severozápadného Azerbajdžanu) a dovážajú ich cez Dagestan do Čečenska. Do r. 1995 verbovali do svojich radov Azerbajdžancov. Verbovanie prebiehalo hlavne v nemocnici Semaško v Baku, kde sa väčšinou liečili azerbajdžanskí vojaci, taktiež v redakcii novín Siví vlci a v jednej z izieb bakuského hotela Juknaja. Nájomným bojovníkom ponúkali plat $1500/mesiac a $5000 v miestnej mene. Za prezradenie verbovania bol trest smrti. V nemocnici Semaško sa takisto liečili čečenskí bojovníci a nájomní vojaci. Lídrom Sivých vlkov bol I. Hamidov z Turecka, ktorý koncom r.1995 odcestoval do zahraničia získať spojencov “v boji proti ruskej agresii”. Najväčšiu podporu vtedy našiel v Turecku a Jordánsku. Turecká vetva Sivých vlkov sa vyjadrila, že je pripravená posielať svojich mužov do Čečenska.

Copyright: Armenixx

Reklamy

Pridaj komentár »

Momentálne neexistujú žiadne komentáre.

RSS feed for comments on this post. TrackBack URI

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Vytvorte si webové stránky alebo blog na WordPress.com.

%d bloggers like this: